Korculiar.skater

Ha! Áno je to tak, ako už názov napodvedá skončil som “zapichnutý v plote”. Ale pekne po poriadku..

V nedeľu 31.06.09 sa konal World inline cup teda Svetový pohár v inline. A treba podotknúť, že to bol môj prvý sveťák. Už cestou do Ostravy sa začli diať veľké veci na cestách, čo v skratke znamená veľmi veľké množstvo policajtov a porúch na cestách. No hej, po chvíli mal človek pocit, že vkročil do policajného štátu .

Ale tak dosť bolo úvodu prejdem rovno k pretekom. Čakal som véééééľku účasť… niečo ako je na švajčiarskych pohároch a ono nič. Keď som stál na štarte a obzrel som sa za seba, mal som pocit, že je tam ešte menej ľudí ako obvykle na Nestlé life inline býva. Malú účasť však vykompenzovali hviezdne mená svetového pohára takže kvalita preteku bola “vpoho”.

Pred štartom (ako to už býva) prichádza stres no tentokrát som sa skôr zamýšľal nad tým, či mám všetky chrániče a mal som čudný pocit, že mi niečo chýba. (teda okrem rozumu ten mi isto chýba ) A strýček príhoda nenechal na seba dlho čakať. Prvý okruh druhá zákruta a diváci museli mať veľmi dobrý zážitok, keď ma videli. V plnej rýchlosti som zákrutu nezvládol resp. som do nej neskoro nastúpil a nezostal mi priestor na preklad, tak som si to našupoval rovno popri zábradlí až ma jedno zastavilo a to na tvrdo. No musel to byť fakt pohľad pre bohov . Ja zapichnutý a rozčapený na zábradlí. Ruky hore, nohy od seba jedna v zábradlí druhá pod zábradlím medzi obrubníkom no proste komická situácia, aj keď ľudia čo na mňa pozerali mali také divné zhrozené tváre. No kým som sa vyslobodil zo zábradlia (ono tá noha nešla von a som ju normálne doloval rukami) tak ma predbehlo kvantum korčuliarov. Vlastne už som v pozadí videl posledných. Mal som chuť to vzdať ale keď som zistil, že prsty vedia hrať “klavír” tak som sa otočil, pozviechal, pozrel ako ďaleko sú úplne posledný a začal šliapať. Aby som to skrátil, dobehol som trojicu korčuliarov s ktroými som to dotiahol až do cieľa. Vo výsledkovej listine sú to pravdepodobne tí 3-ja predomnou. Umiestnil som sa v prvej polovici, takže cieľ bol splnený aj keď prstíky mám veľké ako ich má Shrek a pri písaní tohoto článku je to o hubu, bo píšem nechtami au.

A ešte ma bolí pravá noha (tá dlhodobo a kvôli nej ani netrénujem, ale len na preteky chodím ). potom koleno (najnovšie plotové zranenie), zápästia (pričom pravé “setsakramnetsky” – ani ruku nezovrem), prsty na rukách, čo už som spomínal (som sa učil vybrnkávať na plote ale zatiaľ viem zahrať len turururururuuu bum) a žuby. Ehm, ale nie som hypochonder!

Ďaľší pretek ma čaká teraz v nedeľu v Brne, takže ma príďte konečne povzbudiť, lebo keď po mne kričí len jedno divča “Slimoooo do tohooo” tak to je kurňa málo!