Korculiar.skater

Nedeľa ráno, “ideálne” počasie. Odchádzali sme z Bratislavy za dažďa, prišli sme za dažďa, pretekali sme za dažďa a aj sme sa vrátili za dažďa. Nevravím, že bolo zle. Aj na daždi treba vedieť makať a na druhej strane bola zábava. Teda mať tak pádlo, tak by mi to šlo lepšie.

Ale pekne poporiadku. Takže, to že bude pršať, som vedel. (Aj keď som tajne dúfal že prestane. Nevadí. Aspoň nebol ten najväčší lejak.) To aké kolieska treba nahodiť a že ložiská treba navazelínovať bolo tiež jasné. Takže na dážď som sa pekne pripravil. Jediná neznáma bola, v ako moc zlom stave bude trať. No a veru nebolo to rúžové. V mieste preteku síce neboli veľké mláky ale napadané lístie na ceste narobilo vrásky nejednému korčuliarovi.

Mne nešlo o víťazstvo a ani o čas, takže som sa na štarte postavil pekne dozadu. Už prvé kroky dávali vedieť, že to bude opatrná jazda. Pred každou zákrutou som spomalil pomaly do zastavenia a aj tak som sa šmýkal a rozbehy boli takmer z nulovej rýchlosti. Keď ma predbiehal prvý vlak o kolo, nechápavo som pozeral ako môžu v tej vode tak makať. Nuž kto umí… Nič-menej bol som v druhom velikom vlaku, kde sa nachádzalo pomerne veľa pretekárov. Chvíľu mi trvalo kým som sa na vlak zavesil, trochu si odfúkol a potom som sa prebojoval na čelo. Na čele som zavadzal možno 4 či 5 kôl. V podstate (aj podľa záberov fotiek) som trochu vláčiku po-odskočil ale akonáhle došla obrátka tak ma dobiehali. Jednoducho nebolo nad moje sily urobiť poriadny únik.

Do cieľa som prišiel ale na celkom peknom 24. mieste, čo je tento rok taká klasika . Bola to celkom zábava a človek má aspoň na čo spomínať, ale nabudúce si to asi rozmyslím.
Tento rok to bol posledný pretek v rámci Liglass Life inline Tour, ale pretekov ešte zopár bude. Ja osobne sa chystám (aj keď nie na 100%) ešte do Brna. No ale uvidím…