Korculiar.skater

Nie, veru tie úvodzovky v nadpise nie sú náhodou. Ak by som mal ohodnotiť maratón v Michalovciach jedným slovom, tak by som povedal: “Blamáž!” Aj keď samotná trať sa mi veľmi páčila a tiahle stúpania za sebou sú fakt dobrou previerkou, tak organizáciou ma tento pretek veľmi sklamal .

Fakt, že sa na samotnom začiatku vydá zlým smerom pár korčuliarov, by som ešte akceptoval. Aj keď aj medzi nimi som bol i ja, ale našťastie mňa skoro ostatní zastavili, takže som si nadbehol tak 10m. No čo ale neviem a nedokážem akceptovať a prehltnúť ešte ani dnes keď píšem tento článok je, že sme sa počas preteku asi (odhadom) tak 2km pred cieľom, 4 inlajnisti stratili v meste?!

Na každej dôležitej otočke stál  minimálne jeden organizátor ktorý nám ukazoval smer, ale v inkriminovanom mieste pred cieľom nie! Aj keď z rozprávania ostatních tam vraj ten človek po nás bol… škoda že keď sme my prechádzali tak to ne e… Keby som vedel, že to bude 42km orientačný beh, tak sa na to lepšie pripravím. Smola. Môj čas vo výsledkovej listine som si ani nepozrel a ani miesto, je to totiž absolútne nepodstatné… Jediné, čo ma ako tak teší je, že som sa počas celého preteku nachádzal v prvej 10-ke. Ale predpokladám že nakoniec som kdesi medzi 20 a 30 miestom. A to som si chcel prvý krát v živote spraviť čas na 42km trati. Hmmm človek mieni…Aaaach nechce sa mi o tom písať… tfuj hamba. A mimochodom ďakujem tomu pánovi policajtovi ktorí tam akože usmerňoval korčuliarov do cieľa… tá časť kde sa vchádza na cyklo-chodník v pešej zóne na kruháči…, že sa na nás vys*al keď sme okolo neho prefrčali zlým smerom. Aspoň že keď sme sa intuitívne otočili späť, nám ukázal cestu.

Ale to nie je všetko! (Nasraný som neurobil jedinú fotku!) V Michalovciach som samozrejme autom jaksi vpálil do pešej zóny Hold zdá sa, že mapy v  googly nie sú až tak aktuálne. Ale aby som sa dostal k jadru… V aute sú stĺpiky pri oknách a tieto miesta sa zvyknú označovať ako mŕtvy uhol. Jednoducho čo je za stĺpikom nie je vidieť. No a čo? Ja som tam mal tu tenkú tyč dopravnej značky a ako som cúval a točil sa stále smerom k nej tak… hádajte čo? No jasne, trafil som ju! Išiel som ale tak polmyšacím krokom takže som nič “nepotentok”. Akurát čo mi pukla farba na laku . No a potom ten maratón…

Konečne, keď som sa po “úspešnom”  maratóne vracial domov, som dúfal, že už sa nič nestane. Ale omyl ľudkovia. Jasne že sa stalo. Pokazilo sa mi auto. No áno, odstavil som to na krajnici, rozložil trojuholník a začal riešiť. Príčina pokazenia mi je ešte teraz nejasná, keďže všetko ide tak ako má, ale dôležité je, že mi svieti kontrolka motora. Takže po telefonickej debate s Tiborom (za čo mu patrí veľké ĎAKUJEM) som kontrolku ignoroval a pomalou jazdou som došiel domov o pol druhej v noci. Zajtra sa pôjdem objednať do servisu a už len čakám, akú “pálku” ma to bude stáť.

Neúspešný deň má ešte aj drobné pokračovania ale ja už na to kašlem. Nechce sa mi ani písať.