Korculiar.skater

Veľmi zaujímavý pretek sa konal v dňoch 10 a 11.7 v Tatabányi v Maďarsku. Neboli to žiadne štandardné polmaratóny či maratóny, ale pravé dráhové preteky. To je niečo, čo na Slovensku úplne chýba! (Bohužiaľ my tu stále žijeme za opicami a pre šport sa nič nerobí.)

V podstate ide o klasickú 200m dráhu s tým rozdielom, že zákruty sú klopené. Niečo na spôsob cyklistických klopených dráh ale s menším prevýšením. Jazdiť na tejto dráhe si vyžaduje dostatok skúseností a pretekať tu bez poriadneho tréningu, tak to je o hubu . Ale zvládli sme to celkom dobre .

Prvý deň v sobotu sa konali 500m preteky a 10000m eliminácia. V nedeľu to boli 1500m preteky a 5000m bodovacie preteky. Na záver bola ešte aj štafeta.
V sobotu bol strašný výpek (rozumej horúco/teplo/dusno), ale na druhej strane som bol plný elánu a išlo sa mi dobre. Hneď po prvej rozjazde som však vymieňal nože a z komba 3×110 + 1×100 som presedlal na 4×100. S týmto hardwarom som potom odjazdil všetky preteky. Presedlal som hlavne kvôli nestabilite. Kolieska síce dobre držali, ale v klopených zákrutách som nevedel poriadne prekladať. Na druhej strane 4×100 som mal na tejto dráhe odskúšané a aj keď kolieska mierne podšmýkalo tak sa mi šlapalo tak povediac komfortne. 500m preteky som vzhľadom na moje nulové skúsenosti odjazdil celkom slušne aj keď čas od najlepších bol o 5s horší. Na eliminácii som už aj trochu hromžil, lebo pomalší závodníci, aj keď sa teda snažili, ma brzdili a každé obehnutie ma stálo čas a energiu no a v eliminácii sú práve toto najdôležitejšie veličiny. A to som ešte zabudol spomenúť moje neskonale hrozné štarty . Ale snáď to časom príde.

Druhý deň sa pre mňa začal viac ako zle. Na jednej strane som sa nevyspal na druhej strane ma stále dulo a na tretej ta čokoláda…. . Od rána som bol zabitý a až na prelome dňa som sa ako tak dostal do formy. 1500m preteky som doslova odtrpel ale 5000m bodovacie preteky už som začal šlapať. Mimochodom som vo finále na 1500m aj chvíľu viedol. (Ale naozaj iba chvíľku.. ) Treba povedať, že aj v tento deň bolo hrozné teplo a vody som vypil ani neviem koľko. Počas bodovacích pretekov som si na začiatku stanovil jasný cieľ vydržať a udržať sa čo najdlhšie. Toto moje snaženie ale zhatili rozhodcovia, ktorí mňa a aj vláčik za mnou stiahli z trate. S odstupom času nadobúdam pocit, že mi tam chýbal človek, ktorý by ma informoval o mojej aktuálnej pozícii a či mám pridať aby ma nevyhodili a tak… Proste tréner-poradca. Na záver dňa bol aj taký bonus v podobe štafety na ktorú sme zaspali a ešte nás aj diskvalifikovali za nesprávnu predávku (mimo kuželov) čo už .


V celkovom poradí som sa umiestnil na výbornom 7. mieste a v rámci Majstrovstiev Sk na 2. mieste. Spokojný som až až, aj keď vlastne… ja a spokojný? (Veď nás tam bili deti!) Určite pôjdem aj na budúce, ale mám obavy, že bez poriadneho tréningu to pôjde dolu vodou. Uvidíme, Najbližšie ma čaká pretek do kopca – Rajecký inline polmaratón.