Prežil som WIC v Ostrave
V nedeľu sa konal Svetový pohár v rýchlokorčuľovaní v Ostrave a konečne som sa na preteku ukázal aj ja . Mal som nové korčule a tak bolo načase ich otestovať. No a test to bol teda setsakramentský.
Z pohľadu diváka verím tomu, že to bol naozaj zaujímavý pretek plný zvratov a napínavých momentov. Sám som sa o pár (doslova o pár) postaral, ale pekne po poriadku.
Už cestou do Ostravy sa nám počasie smialo do tváre, keď slnko striedal dážď. No a vyvrcholenie tohoto celého divadla bolo počas hlavného preteku mužskej inline kategórie.
Ja, neskúsený jazdec na nízkych korčuliach, som od začiatku plánoval štartovať od zadu a svoju taktiku som ani nezmenil. Povedzme takých 15min pred štartom na 33km začalo jemne poprchať a to už som vedel, že to so mnou nedopadne dobre. Postavil som sa teda na koniec štartového poľa a čakal na výstrel. Predo mnou bola svetová elita, domáca elita a prosto vlastne všetci . Samozrejme vymoženosť ako sú kolieska do dažďa zatiaľ nemám a popravde ešte nie som rozhodnutý, či do toho investujem. Nie som predsa žiadny majster a ani nerobím oslnivé výkony. Takže som mal obuté MPC Exfirm a teda extra šmykľavé na vode.
Už počas prvých troch záberov sa mi nohy šmykli do pekného balansu, ale tak ustál som to v Linzi, ustojím aj tu. Hold, to ale prišla prvá zákruta a tak som teda neváhal a jééb



To musel byť pohľad, aspoň pre tých v tej kaviarni čo na mňa kukali, že čo robím. Po páde som sa postavil, oprášil, pokukal že čo so mnou je a znovu vyrazil. Ďalší pád už ma však obišiel, aj keď napínavých situácii bolo veru dosť.
Od prvých pretekárov som vyfasoval 2 kolá, ale po pravde bolo mi to srdečne “šumafuk”. Čo ma však hnevalo, bolo keď ma rozhodcovia tlačili do pravej strany vždy a zásadne vtedy, keď som bol pred tou zástavkou kde sa voda kopila. No vážne kolieska som mal do polky v bačorine a tak som na nich kričal, že nech si nabudúce idú prvý cez tú mláku. Dostal som len diplomatickú odpoveď “je nám líto”. No jo líto-líto a ja som bol po kolieska v prdeli. Keď ma predbiehal Guyader, tak som vôbec nechápal ako môže na tom povrchu ísť tak rýchlo. (Pre predstavu jeho priemerná rýchlosť bolo nad 37km/h a moja 30km/h.) Čo už, tam je ten výkonnostný a skúsenostný rozdiel.
Moja jazda bola moja . Silný slovný zvrat, čo? Chcem tým povedať, že som išiel stále sám. Sem tam som niekoho predbehol a sem tam niekto mňa. Sledoval som si počet kôl na elektronickej tabuli, keďže moje GPS vypovedalo službu a šiel také striedme tempo. Veď rýchlo som aj tak nemohol ísť, keď pri každom silnejšom zábere som mal vždy na mále. (Juj a milujem mokré prechody. :*) Ku koncu som ale v diaľke dobiehal akýsi velikánsky vlak a tak som si dal prvý cieľ, dobehnúť ho pred cieľom.
A veru podarilo sa. Pred poslednou zákrutou som vláčik dobehol a obehol. Zákruta bola zase raz zlomová, ale ustál som to a celý vlak som predbehol. Už to vyzeralo pre mňa nádejne, keď sa niekto pýtal, že či ich predbieham o kolo a niekto zahlásil, že idem zo zadu. No to vám bola potom mela. Všetci začali štartovať, keďže sme boli blízko cieľa a ja by som aj skúsil spraviť nejaký ten výpad, ale tak ma zavreli, že nebolo kade. No proste pech.
Samozrejme že som bol celý premočený, zmrznutý a ešte aj hladný, ale bol som aj trochu spokojný. Veď som testoval kotníky a keď som v nich vydržal tento krst dažďom, tak už snáď zvládnem všetko. Výsledok som neurobil žiadny, ale zato môžem povedať, že som pretekal zo svetovou elitou .
Čo viac dodať… prší-neprší preteky len tak nevzdáme. Takže gratulujem všetkým čo preteky dokončili, no a víťazom ticho závidím. (Raz vás aj tak dám .)
(2) Komentáre
kraaasne som to trhol ten posledny vlacik to musis uznat !
) btw ja som krical ci nam davas kolo
)
Heh, to som si mohol myslieť! Ale ak ste sa rútili do cieľa, tak asi logicky som vám kolo nemohol dávať, to by som už bol dávno v cieli
. Ináč mňa zavreli starší páni, z ktorých jeden vyzeral dosť nestabilne. Asi už bol rád, že vidí cieľ, tak ako ja
.