Korculiar.skater

Cez víkend 18 a 19.7 sa v Košiciach konali Majstrovstvá SR na inline dráhe. Na programe boli bodovacie preteky, eliminačné preteky, štafeta a samozrejme časovka.

Korčuliarske preteky sa konali na dráhe v priestore SPŠ Hutníckej. Ubytovanie sme mali v ubytovni, kotrá bola vlastne hneď vedľa, takže na dráhu sme videli z okna. Hneď v úvode treba spomenúť, že to boli prvé majstrovstvá na kolieskových korčuliach na dráhe. Pretekárov sa moc nezúčastnilo, čo dávam za vinu slabej reklame alebo dovolenkovému obdobiu (možno kombinácia oboch). Byť tam viac pretekárov, bola by to šupa a výsledky by boli zaujímavejšie.

Trať bola pekne upravená a ak by sa zúčastnilo aj pár fanúšikov bola by super atmosféra. Takto tam vládla komorná “atmoška” pripomínajúca lokálne preteky v rámci klubu. (No tak ľudia, aspoň povzdbudzovať príďte!) Treba spomenúť, že samotný asfalt trate bol dosť drsný a tak dostali kolieska riadne zabrať. Viac-menej to schytali naplno.

Zápolenie na preteku však bolo na výbornej úrovni a tak o zaujímave momenty nebola núdza. Hlavne treba spomenuť preteky klubov východu a západu, kedy bolo vidieť aj premyslenú taktiku či skúsenosť jazdcov. Ja sám som podal výsledky primerané môjmu štýlu, dĺžke a skúsenosti na korčuliach. (Čiže nič moc.) V podstate som ale odhalil svoje slabiny a tak mám čo doháňať (a že toho “kua” je).

Počasie sa vydarilo iba v sobotu kedy slnko svietilo po celý deň. V noci však prišla búrka a zlé počasie sa udržalo až do nášho odchodu. Síce miestami stihla trať uschnúť ale vlhkosť trate bola aj tak cítiť. Ja to však nevidím ako negatívum ale skôr naopak, aspoň som si vyskúšal aké to je prekladať za rôznych podmienok. Zvlášť dramatické chvíle sa však našťastie nestali a tak bol pretek len s pár malými zraneniami. Musím ešte spomenúť, že aj keď v sobotu slnko doslova pieklo, tak fúkal dosť blbý vietor a v kombinácii s vysokou teplotou sa ľavá zákruta dráhy stávala dosť šmykľavou.

Pre mňa boli najzaujímavejšie preteky bodovacie a eliminačné. Obzvlášť eliminačné sa mi veľmi páčia, pretože tam sa človek fakt snaží aby dobehol korčuliara pred sebou, len aby nevypadol. Je to fakt zážitok! Aj bodovacie preteky majú svoje čaro a štafeta mi prišla viac menej ako zábava. Časovka moc nie je na mňa, keďže sa sám neviem vyburcovať k takému výkonu, ako keď sú so mnou súperi.

Organizátorom sa však pretek celkom podaril ale našlo sa aj pár výnimiek, čo sa mne osobne nepáčili. A keďže je to prvé usporiadanie tak je ešte treba čo doháňať.
V prvom rade by bolo fajn vopred zverejniť/určiť pevne stanovené pravidlá a riešenie sporných bodov a neriešiť to počas závodu, ale uznávam sú to začiatky a tak sa všetky veci riešia za behu. Vyhlásenie výsledkov mi (a nielen mne) prišlo trochu “odveci”. Za vše spomeniem vyhlásenie “iba?!” prvého juniora. Myslím si, že v tejto vekovej kategórii by mali ísť na stupne víťazov všetci traja, aj keď teda pohár dostane iba prvý, tak ostatní mohli dostať trebárs diplom. Takto nemajú nič a ani fotku si nespravia. A pritom by to mal byť ich pamätný deň. No a nakoniec, čo asi každý čo tam bol, by som navrhol nový asfalt. (Nebol síce hrboľatý, trasľavý alebo čo, bol len silne zdrsnený ale zato ničí 100€ kolieska a tak vyhodiť po závode novú sadu si každý rozmyslí a mohlo by to do budúcnosti dosť pretekárov odradiť.)

Juj, záverom ešte spomeniem, že som v hodnotení skončil v druhej polovici s rovnakým počtom bodov ako ten predomnou, no rozhodovala najdlhšia trať, každý zúčastnený dostal pamätnú medailu, potom že som v noci dostal blbý kŕč, z ktorého ma bolí noha ešte teraz keď to píšem, a že mám svalovku jak Hovado!
Kedy sú najbližšie preteky…?