Korculiar.skater

Tak úplný záver sezóny máme za sebou a treba povedať, že vyšiel na výbornú! Preteky na Brnenskom okruhu na Masarykovom Automotodrome preverili každého korčuliara. No ale poďme pekne po poriadku.

Spomínal som že v Brne je “mrte” kopec? Spomínal. No a tí čo neverili alebo zabudli si to v Nedeľu 17.11.10 vyskúšali na vlastnej koži.
Ja som okrem toho už minulý rok spomínal, že ak bude počasie pod psa, tak ma tam nikto neprinúti ísť korčuľovať. No ale predpoveď vyzerala optimisticky, škoda že skutočnosť bola trochu iná.

Po našom príchode na tabuli svietili rovnaké údaje ako minulý rok! Teplota vzduchu 3°C a vozovky 4°C. Vozovka bola mokrá, ale do štartu našťastie všetko pekne uschlo. Oproti minulému roku neskôr teplota stúpla na 7°C, ale čo to pomôže, keď vám do toho začne fučať vietor. No veru aj tak bolo, mrazivo a veterno.
Štart pretekov bol trochu komický keďže na štarte sa pozabudli sprievodné vozidlá, ale samotné preteky už boli v poriadku.

Náš tím mal rovnakého kapitána ako minulý rok Jara a teda všetko bolo nastavené na poriadnu makačku. V tíme som z minulého roku zostal ja a Jaro no a pribudli k nám Dušan Vlach, Petr Lochman a Mathieu Grandgirard. Takto zmiešaný tím mal dobré vyhliadky na výsledok ale k tomu bolo treba aj trochu zamakať.
Svoj 1/5 podiel som si poriadne odmakal, nevravím že som podal super výsledky to nie, ale vzhľadom k svojim možnostiam som dal do toho čo som vedel. Jediné straty som tak mal pri preberaní štafetového kolíka (to som fakt pototok) a pri ceste dole kopcom. Tam mi robil studený vzduch dosť veľkú “hrdelnú” šarapatu a musel som si rukou ústa prikrývať. Do kopca už som potom dal čo to šlo a viac-menej som tam doháňal stratu. Neviem ako je to možné, ale v kopci mi to išlo a vždy som tam dobehol veľa korčuliarov.

Na pretekoch sme viedli od samotného začiatku, kde nám Jaro po prvom kole vyrobil slušný náskok, ktorý sme potom udržiavali a postupne ho zvyšovali. No a nakoniec sme aj prvý finišovali z náskokom jedného kola pred druhými.
Napínavý súboj sa však odohrával na štafete žien, kde sa až v poslednom kole rozhodovalo o víťazstve slovenského tímu Slovak Fantastic Four. Baby ešte raz Gratulujem! No a na záver spomeniem 3. miesto veteránov, kde v zmiešanom tíme bojoval aj náš klubový člen Tibor ktorému tiež gratulujem. A poklona pred všetkými korčuliarmi ktorí pretek dokončili. Veď neraz som počul medzi davom, že radšej 24h Le Mans ako 5h tu. No ako vravím ten kopec vás fakt preverí.

Fotky sú tradične na Picase ale pár ich už bolo v predstihu na facebooku a neskôr bude aj video.