Korculiar.skater

Korčuľovanie v daždi je vždy riskantné a je predzvesťou pádu. Ako však bezpečne dôjsť do cieľa, tak o tom už bude tento článok.
Samozrejme, že existujú rôzne produkty na korčuľovanie v daždi. “Za vše” spomeňme kolieska do dažda, ložiská a samozrejme aj návleky. To je síce všetko fajn, ale keď sa v krásny slnečný deň vyberiete na výlet (alebo tréning ako ja ) tak sa kľudne môže ten ideálny deň zmeniť na peknú búročku a žiadne vymoženosti zo sebou mať nebudete. (Koniec koncov je to v posledných dňoch bežný jav. (ta búrka a nie tie “fičury” ))

Čo teda robiť? Zastaviť, vyzuť sa a ísť peši. Aj to je možnosť alebo si zavolať kamošov, rodinu atď…, ale čo ak sa rozhodnete ísť ďalej? Všeobecne je korčuliar v daždi viac ohrozený ako napríklad cyklista. Je viac náchylný šmyknúť sa a brzdenie sa stáva takmer neefektívnym. Treba sa zmieriť aj s tým, že po príchode domov nás okrem sprchy bude čakať aj nejaká tá starostlivosť o korčule. Topánky vysušiť, ložsiká vytrieť, vyčistiť, namazať a tak ďalej blabla. Tento krok preskočím.

Korčuľovať sa v daždi sa dá, no treba dodržiavať pár zásad. V prvom rade ak ste trénovali alebo teda šli dosť rýchlo, treba spomaliť tempo. Ak ste šli vystretý je nutné sa dať trochu viac do kolien a váhu viac menej presunúť na stred topánky alebo aj trochu k pätám. Váha sa tým presunie v pozdĺžnom smere (povedzme že to je smer od hlavy k zadku) a zároveň máte pri nízkom posede väčšiu možnosť korigovať stabilitné problémy (tfuj to je výraz).
Skráťte záber tj. nenaťahujte nohu čo najviac do boku, ale snažte sa ísť na kratšom zábere. Prečo? No preto, že váha pripadajúca na vašu nohu sa viac posunie k stredu a teda opäť raz budete stabilnejší no tentoraz v priečnom smere (povedzme že to je smer pliec) a taktiež tá vysunutá noha bude menej náchylná k ušmyknutiu.. Takto sa dostanete do viac stabilizovanej polohy.
Ak však nechcete výjsť z tempa tak pri skrátení záberu zvýšte frekvenciu prekladu záberu. Koniec-koncov je to logické. Kratší záber väčšia frekvencia.
Vyhýbajte sa nástrekom či náterom na ceste. Či už sú to pozdĺžne či priečne cestné čiary, prechody, šípky a tak. Tieto sa v daždi stávajú poriadne šmykľavé. Tak isto sa vyhýbajte hladšiemu povrchu asfaltu a tiež asfaltovým “záplatam”. Sú viac šmykľavé akoby sa zdalo. Ak idete po ceste ktorú dobre poznáte a viete kde je drsnejšia, tak v čase dažďa si skôr vyberte ten horší povrch. Budete mať na ňom viac “gripu”. Oblúkom sa vyhýbajte olejovým mastným škvrnám na ceste či blatu. Môžte hádať prečo .

Brzdenie v daždi je značne spomalené, takže si dajte skôr na čas a je jedno akú metódu si zvolíte (teda okrem metódy “hodím sa do trávy” ). Nesnažte sa ísť do zákruty prekladom, lebo najskôr asi spadnete. Ou a nakoniec vyhnite sa mlákam, tie vás totiž spomalia ak nie rovno zhodia.