Polmaratón Linz 2010
Už v sobotu cestou do Rakúska nepríjemne pršalo a tak nám neostalo nič iné iba dúfať, že sa to napraví. Ďalším nepríjemným prekvapením bola pasta-party len pre účastníkov, ktorí Linz maratón absolvovali najmenej 5x. A vôbec celé to na mňa pôsobilo na tak veľký pretek nedomyslené a predražené. (ešte aj zo zálohy za čip si strhli 3€)
Ráno pred štartom bolo na oblohe pár mrakov, cesty suché a tak sa prevažná väčšina vrátane mňa rozhodla pre kolieska na suché cesty. Lamentovať som však začal asi 1min pred štartom keď začalo poprchať. Mimo poprchania mi bola krutá zima. Tá mi bola teda aj pred štartom, počas preteku a ešte aj dlho po cieli a keďže som sa nahltal studeného vzduchu tak ma aj hrdlo bolí . Čo znamená asi toľko, že aj táto správa bude viac pesimistická.
Štartoval som ako zelenáč viac odzadu a tak som sa postupne prepracovával dopredu počas celého preteku. Presne 7km som korčuľoval sám a dobiehal fitnesákov. Na 7km som dobehol trojicu pánov s ktorích iba jeden sa ku mne pridal a s ním som dobiehal ďalších odpadlíkov. Vlastne sme uzavreli akúsi tichú dohodu . Krásne sme sa na čele striedali a náš vláčik pekne rástol o ďalších členov. Ani neviem koľko nás v ňom bolo, ale čo viem, tak sme sa na čele striedali len traja. A to ešte prevažnú väčšinu som odtiahol sám.
Povrch trate bolo desno-desný. Raz totálne mokrý, raz polomokrý a raz suchý. Šmýkalo sa to ale poriadne. Moje kolieska mi vôbec nedodávali sebemenší pocit istoty. Skôr veľký pocit neistoty. Balanc som chytil najmenej 20x. A 5x som mal fakt namále, ale nakoniec som to ustál. A týpek za mnou v žltom drese bol tiež nejaký nestály, keď mi aspoň 5x najmenej kopol zvnútra do korčule.
Trať bola krásne členitá plná zákrut a prevýšení. Asfalt bol miestami otrasný, ale za mokrého povrchu to človek moc neregistroval. Popri trati hrali kapely, ľudia povzbudzovali a organizátori na nás kašlali. 2x sa mi skoro podarilo zle zabočiť aj napriek dobrému označeniu a zábranám a ich prítomnosti, ale ochotní diváci ma nasmerovali späť .
Cesta do cieľa bola šmykľavá a spraviť akože “šprint” do cieľa som vzdal po prvom riadnom zábere. “Len sa choďte zabiť o 60 miesto” vravím si. Tak ma ale 10-ti obehli. Koniec koncov vo výledkoch si to už pozriete. Rozdiel bol len v sekundách a konečné 40 miesto ma nakoniec príjemne prekvapilo . A nakoniec v cieli už nepršalo, trochu slnko vykuklo, cesty vysušilo – no ideál.
Tieto korčuliarske preteky vyhrali:
-
Francúz Boucher Thomas (Rollerblade Speedodrom Austria)
-
Talian Conte Giovanni (Vitanine&Co Ferrara)
-
Rakúšan Ulreich Jakob (ÖISC)
a zo žien:
- Lichtenštajnka Gämperli Silvana (SC Highlanders)
-
Rakúšanka Kobler Kristina (ÖISC)
- Rakúšanka Bittner Vanessa (USC Innsbruck)
…a chcem nové korčule
0 Komentárov
Môžeš byť prvý kto zanechá komentár.