Korculiar.skater

V nedeľu sa konal Svetový pohár v rýchlokorčuľovaní v Ostrave a konečne som sa na preteku ukázal aj ja . Mal som nové korčule a tak bolo načase ich otestovať. No a test to bol teda setsakramentský.

Z pohľadu diváka verím tomu, že to bol naozaj zaujímavý pretek plný zvratov a napínavých momentov. Sám som sa o pár (doslova o pár) postaral, ale pekne po poriadku.

Už cestou do Ostravy sa nám počasie smialo do tváre, keď slnko striedal dážď. No a vyvrcholenie tohoto celého divadla bolo počas hlavného preteku mužskej inline kategórie.
Ja, neskúsený jazdec na nízkych korčuliach, som od začiatku plánoval štartovať od zadu a svoju taktiku som ani nezmenil. Povedzme takých 15min pred štartom na 33km začalo jemne poprchať a to už som vedel, že to so mnou nedopadne dobre. Postavil som sa teda na koniec štartového poľa a čakal na výstrel. Predo mnou bola svetová elita, domáca elita a prosto vlastne všetci . Samozrejme vymoženosť ako sú kolieska do dažďa zatiaľ nemám a popravde ešte nie som rozhodnutý, či do toho investujem. Nie som predsa žiadny majster a ani nerobím oslnivé výkony. Takže som mal obuté MPC Exfirm a teda extra šmykľavé na vode.

Už počas prvých troch záberov sa mi nohy šmykli do pekného balansu, ale tak ustál som to v Linzi, ustojím aj tu. Hold, to ale prišla prvá zákruta a tak som teda neváhal a jééb . Našťastie som mal malú rýchlosť a pád som viac menej zachytil rukami (asi preto ma tak šialene bolí palec). Pred sebou som videl to obrovské pole korčuliarov, jak makajú, ako keby ani nepršalo. “Samó” aj ja som teda do toho dupol . To už som dobiehal prvú nádejnú skupinku, kde som stretol spolubojovníka Turbiho a kričím: Páni ja už mám prvý za sebou. No a potom prišla ta spodná druhá zákruta. (Spomienka na minulý rok keď som to zapichol do plota.) Tak som si ju musel z chuti vychutnať. Samozrejme že som to tam znovu práskol, akurát že tento pád bol taký krkolomý, že ma bolia rebrá, plece a koleno. No proste amatér na kotníkoch v daždi .
To musel byť pohľad, aspoň pre tých v tej kaviarni čo na mňa kukali, že čo robím. Po páde som sa postavil, oprášil, pokukal že čo so mnou je a znovu vyrazil. Ďalší pád už ma však obišiel, aj keď napínavých situácii bolo veru dosť.

Od prvých pretekárov som vyfasoval 2 kolá, ale po pravde bolo mi to srdečne “šumafuk”. Čo ma však hnevalo, bolo keď ma rozhodcovia tlačili do pravej strany vždy a zásadne vtedy, keď som bol pred tou zástavkou kde sa voda kopila. No vážne kolieska som mal do polky v bačorine a tak som na nich kričal, že nech si nabudúce idú prvý cez tú mláku. Dostal som len diplomatickú odpoveď “je nám líto”. No jo líto-líto a ja som bol po kolieska v prdeli. Keď ma predbiehal Guyader, tak som vôbec nechápal ako môže na tom povrchu ísť tak rýchlo. (Pre predstavu jeho priemerná rýchlosť bolo nad 37km/h a moja 30km/h.) Čo už, tam je ten výkonnostný a skúsenostný rozdiel.

Moja jazda bola moja . Silný slovný zvrat, čo? Chcem tým povedať, že som išiel stále sám. Sem tam som niekoho predbehol a sem tam niekto mňa. Sledoval som si počet kôl na elektronickej tabuli, keďže moje GPS vypovedalo službu a šiel také striedme tempo. Veď rýchlo som aj tak nemohol ísť, keď pri každom silnejšom zábere som mal vždy na mále. (Juj a milujem mokré prechody. :*) Ku koncu som ale v diaľke dobiehal akýsi velikánsky vlak a tak som si dal prvý cieľ, dobehnúť ho pred cieľom.
A veru podarilo sa. Pred poslednou zákrutou som vláčik dobehol a obehol. Zákruta bola zase raz zlomová, ale ustál som to a celý vlak som predbehol. Už to vyzeralo pre mňa nádejne, keď sa niekto pýtal, že či ich predbieham o kolo a niekto zahlásil, že idem zo zadu. No to vám bola potom mela. Všetci začali štartovať, keďže sme boli blízko cieľa a ja by som aj skúsil spraviť nejaký ten výpad, ale tak ma zavreli, že nebolo kade. No proste pech.

Samozrejme že som bol celý premočený, zmrznutý a ešte aj hladný, ale bol som aj trochu spokojný. Veď som testoval kotníky a keď som v nich vydržal tento krst dažďom, tak už snáď zvládnem všetko. Výsledok som neurobil žiadny, ale zato môžem povedať, že som pretekal zo svetovou elitou .

Čo viac dodať… prší-neprší preteky len tak nevzdáme. Takže gratulujem všetkým čo preteky dokončili, no a víťazom ticho závidím. (Raz vás aj tak dám .)