Korculiar.skater

Aj keď sa to nezdá, tak brúsenie korčúľ si vyžaduje individuálny prístup pre každý typ korčuľovania. Či už ide o klasické hokejové, krasokorčuliarske či rýchlostné korčuľovanie, pri každom si treba dať na to pozor. Dnes si preto vysvetlíme pár princípov, spôsobov brúsenia.

Hokejové, rekreačné a krasokorčuliarske korčule.

Aj keď tieto tri typy hádžem do jedného vreca, ich brúsenie bude vždy individuálne. Jediným dôvodom prečo ich spájam je to, že sa dajú brúsiť na jednom mieste jedným strojom. Kdežto napríklad rýchlostné korčule sa brúsiť na mašine pre tie vyššie spomínané typy nedajú.

Brúsenie korčúľ má niekoľko faktorov, ktoré ovplyvnia Vaše korčuľovanie. Preto je pre každého vhodné niečo iné. Aby som bol konkrétny tak si vezmime takých hokejistov. Obranca bude mať korčule nabrúsené, inak ako útočník či brankár. To isté bude pri krasokorčuľovaní, tanečný pár bude mať korčule inak nabrúsené ako freestylista (voľnoštýliar).

Brúsenie hrany

Pozrime sa najprv na brúsenie hrany korčule. Keď vravím o hrane, tak sa pozrite na nôž korčule zospodu. To je ta malá plôška, ktorá sa priamo dotýka ľadu a do ktorej sa vybrusuje polomer. Tento polomer je dôležitým faktorom, ktorý bude ovplyvňovať vašu stabilitu a rýchlosť. A teda, čím väčší je polomer brúsenia, tým vyššia je vaša rýchlosť, ale zároveň máte aj menej stability. A opačne čím menší je polomer brúsenia, tým vyššia je vaša stabilita a manévrovateľnosť, ale na úkor rýchlosti. Je to kvôli tomu, že menší polomer sa Vám do ľadu zaryje viac ako korčuľa nabrúsená s väčším polomerom.

Polomery ktoré sa tradične brúsia sú udávané v palcoch a je ich celkom dosť. Okrem tých na obrázku sú ešte populárne: 9/16, 7/16, 5/16…

Brúsenie hrany ovplyvňuje nie len spôsob akým sa chcete korčuľovať, ale aj hrúbka noža. Tak napríklad hrúbka noža na krasokorčuliarskych topánkach je okolo 0.11″ (palcov) a na rekreačných alebo hokejových je to 0.15″. To znamená, že ak chcem dosiahnuť rovnaký grip na oboch korčuliach (povedzme, že mám doma aj také aj také korčule) musím si pre užší nôž zvoliť menší polomer. Inak by hĺbka zárezu nebola taká, ako pri hrubšom noži, a teda uhol zárezu by bol menší. Dobre je to vidieť na obrázku.

Hrany korčúľ musia byť rovnako veľké na oboch stranách žliabku. Chcem tým povedať, že vnútorná hrana noža musí byť rovnako vysoká ako vonkajšia hrana noža. Ak by tak nebolo, tak pri zákrute do jednej či druhej strany by ste mali pocit, že sú korčule tupé.

Brúsenie profilu

Ak sa pozrieme na korčule zo strany, uvidíme určité zakrivenie noža (niečo ako húpacie kreslo). Toto zakrivenie nám ovplyvňuje sklz a manévrovateľnosť. Treba tu však povedať, že toto zakrivenie nebýva konštantné po celej dĺžke noža, ale od stredu dopredu býva väčšie ako dozadu. Tomu sa hovorí “rockering”. Teda máme na jednom noži viacero polomerov zakrivenia. K čomu je to dobré? Nuž keď som spomínal to húpacie kreslo, tak si predstavte húpacie kreslo s malým polomerom húpania ako sa rýchlo rozhojdá, a potom s velikým polomerom ako sa pomaly hojdá. Tak nejako je to aj pri korčuliach. (Nie celkom, je to len príklad.) V podstate s menším polomerom sa rýchlejšie pohneme dopredu, vyštartujeme, či spravíme otočku ale neskôr napríklad zabrzdíme. Tento rockering je teda naozaj potrebný na tých miestach ako sa pohybujeme. Ak štartujeme, využívame prednú časť korčule, a teda polomer je menší v prednej časti korčule (sú viac zahnuté), a ak brzdíme tak používame päty korčule, a teda polomer je tam väčší. V strednej časti je krivka takmer plochá, tu využívame pri samotnom sklze najviac, preto je dobré mať tú dotykovú plochu čo najväčšiu.

Kedy brúsiť korčule

Na to je veľmi ľahká odpoveď. Vždy keď sa Vám zdajú byť tupé. Jednoducho ak už nemáte ten pocit “rezania” zákruty, ak Vám záber často skĺzava, ak máte problém s rozbehnutím či stabilitou. A neznamená to, že budete čakať dovtedy, kým sa Váš žliabok nestratí.
Ak máte menší žliabok mali by ste korčule častejšie brúsiť ako tí, čo majú väčší žliabok.

Ak máte nové korčule a neviete, či ich nabrúsiť, moja rada je, že jednoznačne áno. Brúsenie v manufaktúre totiž nebýva poriadne a väčšinou ho pri radových korčuliach doslova odfláknu. Samozrejme, že ak si kúpite “High Quality”, tak tam budú nabrúsené poriadne. Poprípade nemusia byť od výroby vôbec nabrúsené. Taktiež výrobcovia nevedia akým štýlom korčuľujete, na čo sa zameriavate (či rýchlosť či obratnosť) a teda ich brúsenie nemusí byť podľa Vášho gusta.

Detto brúsenie z profilu. Ak si vezmete výrobný pás, tak to čo Vám príde z Honkongu, nemusí byť z rovnakej série. Chcem tým povedať, že pravá korčuľa môže mať polomer zakrivenia 8 stôp a ľavá iba 7. Tak isto ak prechádzate od výrobcu povedzme Bauer k výrobcovi CCM, tak každý výrobca má svoje štandardy brúsenia, a to na čo ste boli zvyknutý, Vám zrazu bude chýbať a robiť problémy. Aby ste tomu predišli, rovno si ich dajte nabrúsiť a nemusíte neskôr riešiť, že čo je s korčuľami. Profilové brúsenie však býva drahšie a odporúčam ho skôr skúseným korčuliarom a nie začiatočníkom či rekreačným korčuliarom.

Rýchlostné korčule

Brúsenie rýchlokorčuliarskych korčúľ je tak trochu veda a umenie v jednom. Každý má na to svoj vlastný systém a povedzme, zvykol si na niečo iné.
Prvý taký výraznejší prvok je, že korčule sa brúsia na plocho. Nehľadajte tam preto žiadny žliabok, tak ako pri hokejových či iných korčuliach. Takto na plocho nabrúsené korčule nevytvárajú skoro žiadne trenie, a preto ich sklz je rýchlejší ako pri hokejových korčuliach.

Rýchlostné korčule sa nebrúsia na strojoch pre hokejové korčule, pretože by mohli nôž zničiť. Korčule by mali byť simultánne brúsené aby ľavá korčuľa odzrkadľovala pravú. Ak by sa totiž brúsili po jednej, nebolo by zaručené, že majú rovnaký polomer zakrivenia na pravej a ľavej korčuli a že majú rovnaké množstvo ocele. (Pri vysokých rýchlostiach to totiž poznať.)
Cieľom brúsenia je dosiahnúť perfektných 90° na hranách a zachovať stály polomer zakrivenia (pri pohľade z profilu). Nabrúsenou hranou korčule by ste si mali dokázať zarezať do nechtu. Ak je hrana príliš zaoblená, tak je nutné zbrúsiť viac materiálu a tým znižujete bod zakrivenia.
(Pre tých čo nevedia. Rýchlostné korčule, okrem toho, že majú dlhší nôž, mávajú aj dvoj-jadrovú oceľ (Bi-metal). Časť ocele býva vysoko-pevnostná no jej nevýhoda je veľká krehkosť. Ak by sa použila na celom noži mohli by vzniknúť praskliny alebo by sa mohli určité časti odštiepiť. Preto sa z malej časti používa vysoko-pevnostná oceľ, ktorú by sme zanedbávaným brúsením mohli doslova odstrániť.)

Rockering sa pri rýchlostných korčuliach uplatňuje najmä pri short tracku. Tam je dĺžka noža kratšia a je tam zároveň vyššia potreba manévrovateľnosti. Pri long tracku nebýva rockering nutný a uplatňuje sa tam veliký polomer zakrivenia (20-25m).

Brúsenie korčúľ sa robí na špeciálnych brúskach ktoré nie sú práve najlacnejšie. Na pretekoch sú však chalani, ktorí vám môžu pomôcť alebo dokonca rovno nabrúsiť korčule. Poprípade stačí vychytiť nejakú tu akciu.

Záver

Na brúsenie korčúľ nájdete veľa pomôcok a nástrojov. Ovládať však tieto veci si vyžaduje veľkú prax, a preto je jednoduchšie dať si korčule nabrúsiť za 3-4 éčka a zbytočne nešpekulovať.
Takže, korčule nabrúsiť a hor sa korčuľovať!